Naše zdravotníctvo je v katastrofálnom stave č.2:

Autor: Pavol Kopecny | 7.1.2020 o 7:00 | Karma článku: 9,97 | Prečítané:  4010x

Je v tak zlom stave, že moja skúsenosť je vždy natoľko zlá a intenzívna, že ani neviem, kde začať.  Ale dnes skúsim len 4 body a ponúknuť nejaké myšlienky.

Problém 1: Naši lekári nechcú mať sprevádzajúcu osobu v ordinácii, ale iba pacienta

Problém 2: Doktori najradšej liečia hlúpych pacientov a neznášajú otázky

Problém 3: Pohotovosť je absolútna katastrofa

Problém 4: Organizácia práce

(Česť výnimkám)

 

Problém 1: Do ordinácie iba pacient bez sprievodu

Budem predpokladať, že mnoho čitateľov a väčšina lekárov pozná Mayo Clinic.  Je snom pre mnoho šikovných lekárov a vedcov pre túto inštitúciu pracovať. Pre tých, čo ju nepoznajú, tak táto organizácia zamestnáva 4 500 lekárov a vedcov a 58 400 administratívnych a pomocných pracovníkov.  Bola založená v roku 1864 nachádza sa v Rochester, Minnesota, USA.

Pri každom popise problému a prípravy na návštevu lekára v Mayo Clinic píše: “Vždy je nápomocné ak si môžete so sebou zobrať ďalšiu blízku osobu.  A tiež odporúčajú pacientom aby si prečítali o danom probléme na internete informácie.“  Pacient môže byť indisponovaný, môže byť v strese alebo aj jeho zdravotný stav môže mať za následok menšiu koncentráciu, či nesprávne odpovedanie na otázky.  A tých dôvodov je oveľa viac, a snažím sa písať stručne. 

Na tejto linke Mayo Clinic: https://newsnetwork.mayoclinic.org/discussion/tuesday-tips-prepping-for-a-specialist-appointment/ na videu je návod ako sa pripraviť na návštevu lekára na MayoClinic. Bod č. 3 z 3 (teda jeden z troch najdôležitejších bodov: “Bring another set of ears” doslovne znamená prineste si ďalší set uší, ale znamená to zoberte si niekoho so sebou, kto môže byť pri vás počas návštevy lekára.  A doslova je tam písané, nech si zapisuje buď na papier, alebo do smartphonu.  A hovoria, že takýto pacienti majú lepšie zdravotné výsledky.

Naši lekári sú ale “lepší“ ako tí z Mayo Clinic, lebo napriek tomu, že idete so staršou osobou, doslova vás nechcú vpustiť do ordinácie, keď ste “iba“ sprevádzajúca osoba.  Alebo je to tým, že sa boja aby ste náhodou neboli svedok nejakých nesprávnych úkonov?  Alebo, že im spomalíte ich prácu?... A toto sa mi deje u nás cca. v 90% prípadov a musím sa domáhať prítomnosti.

Problém 2: Pacienti nech radšej nič nečítajú

Mnohokrát, keď som sa spýtal doktora na konkrétnu otázku tak mi povedal aby som nečítal veci na internete miesto zodpovedania otázky.  Je to trochu urážlivé a arogantné.  Áno, nemám vyštudovanú lekársku fakultu, ale tým, že hovorím plynule po anglicky tak si viem pozrieť relevantné informácie a často naštudovať aj najnovšie výskumy v danej oblasti a bol som už na Slovensku aj v opačnej situácii, kedy si doktori pýtali moje zdroje a či im to môžem preposlať.   Chceli použiť napríklad test na pamäť, ktorý som si ja stiahol “z internetu“ a preložil do slovenčiny a použil. Povedali, že oni svoj používajú ten istý už vyše desať rokov. (Ale takýto otvorený prístup je skôr výnimka ako pravidlo).  Moja skúsenosť prístupu lekárov je, že “pacient je hlúpy a nič nevie“, a okrem predpísania liekov pacientovi k jeho problému netreba nič povedať. 

Mám mnoho skúseností, kedy lekár na Slovensku spravil nesprávne rozhodnutie.  Napríklad naordinoval liečbu pred zaslaním steru do laboratória a po naordinovanej liečbe sa už nedalo poslať vzorku do laboratória.  Ale toto je odlišná téma, ktorú tu nechcem momentálne rozoberať, lebo aj v prípade, že by lekári boli neomylní, pacientova hlbšia vedomosť môže zvýšiť úspech liečby.

Problém 3: Pohotovosť je hrozná

Moja skúsenosť v Californii a v Massachussets v USA a na Korzike:  Akonáhle prídete na pohotovosť (dokonca aj nie na pohotovosť, ale k obyčajnému lekárovi na kliniku) je tam človek ktorý okamžite určí priority, či sa vám musí niekto hneď venovať alebo môžete čakať.  A koľko môžete čakať.  Táto osoba je v tej istej miestnosti ako všetci pacienti, takže vie okamžite zareagovať (napríklad hneď zavolať lekára), ak by nejaká situácia na to potrebná nastala.

U nás keď prídete na pohotovosť v Ružinove, Kramároch alebo do Fakultnej nemocnice, tak tam nikto nie je - nikto kto by zhodnotil váš stav.  Doktori aj sestry sú vnútri za zatvorenými dverami a ak zaklopete, tak všetci čakajúci na vás hádžu čudné pohľady, lebo tam už oni väčšinou čakajú dlhé hodiny a väčšinou každý z nich má nejaký seriózny zdravotný problém.  

Dnes to funguje tak, že by sa to nemalo volať pohotovosť ale 24 hodinová ordinácia chirurga alebo internistu.  Ak by sa napríklad zaviedla prax pre študentov lekárskej fakulty, aby zhodnotili prichádzajúcich ľudí, tak by to mohlo byť celkom nápomocné. Študent 4-6 ročníka vie asi relatívne dobre zhodnotiť, či niekto potrebuje okamžitú pozornosť, alebo môže počkať v čakárni.  A myslím, že novej generácii lekárov by tiež pomohlo vidieť súčasnú katastrofálnu realitu z tej druhej strany aby ju mohli pomôcť zlepšiť, lebo naša pohotovosť by mohla byť téma na zlepšovanie sama o sebe.

Problém 4: Organizácia práce.

Lekári sú skvostom inteligencie. Aspoň takto ich vníma väčšina populácie (ja tiež).  Aj oni sami seba.  Museli prejsť ťažkým štúdiom a skúškami.  A ich vzdelávanie pokračuje celý život. Ale žeby ľudia s takým ohromným inteligenčným potenciálom nevedeli lepšie zorganizovať svoj systém pre chorých čakajúcich?  Toto je otázka, ktorá ma veľmi trápi.

Asi nie som jediný, ktorý čakal v čakárni viac ako 4 hodiny a niekoľko krát.  Pacient, ktorý takto čaká u doktora niekoľko hodín je medzi ľuďmi, ktorí majú rôzne zdravotné problémy a často aj infekčné choroby.  Takéto čakanie u lekára môže byť pre staršieho človeka doslova fatálne. Čaká u lekára a počas tohto čakania dostane silnú formu chrípky, alebo zápal pľúc... alebo niečo iné.  A človek vo vyššom veku už nemusí mať dostatočnú imunitu a silu na boj s takýmito chorobami.  Viem, že to pre niekoho znie trochu extrém a  pritiahnuté za vlasy.  Ale na druhej strane, aj mladý človek, ktorý má napríklad problém s kolenom a sadne si do čakárne, kde je ďalší človek, ktorý má chrípku, teplotu a kašle, tak o pár dní môže mať problém s kolenom a k tomu navyše aj chrípku.  Nie je to fatálne a nezabilo by ho to, ale mohlo sa tomu predísť, pacient by bol šťastnejší a štát mohol ušetriť na liekoch na chrípku a možno na zbytočnú opätovnú návštevu doktora (čím sa zase zvýšila doba čakania), ak by tam bola lepšia organizácia práce.  V každom prípade takéto riskantné a nehumánne čakanie vnímam ako obrovský problém nášho zdravotníctva, ktorý je podľa mňa ľahko riešiteľný.

Dnes funguje veľa možností rezervačných systémov, ktoré sa dajú napríklad použiť tak, že dáte zálohu 10 eur za termín.  Keď do ambulancie vojde napríklad piaty človek pred vami, tak vám to pošle SMS, alebo mail aby ste prišli do čakárne.  A ak neprídete včas, tak 10 eur ostane lekárovi, lebo komplikujete tým prácu lekárovi.  Sú systémy, ktoré môžu ukazovať, ktoré číslo je v súčasnosti v ambulancii a vy si môžete popri tom robiť nejaké aktivity lepšieho typu ako sedieť v ambulancii a čakať medzi ostatnými ľuďmi s rôznymi zdravotnými problémami.  A som presvedčený, že sa to dá urobiť aj bez tých 10 eur, ale to uvádzam kvôli tomu, aby sa lekári nesťažovali, že ľudia to zneužívajú a potom neprídu, alebo neprídu načas.  A človek čo povie, že babka nemá mobil alebo 10 eur, tak často má babka dcéru, syna, vnučku, známu, ktorá jej môže domov zavolať, že aby už išla do tej čakárne.

Niekedy mám pocit, že lekárom to práveže vyhovuje, keď ľudia musia čakať.  Lebo keď čakáte hodiny a hodiny, tak nabudúce si radšej zaplatíte za termín (ak si to môžete čo i len trochu dovoliť).  Tak keď som mladý a mám celkom akceptovateľný príjem, nezaplatím 10-20 eur aby som nemusel čakať a vyhol sa potenciálnej infekčnej chorobe?  No zaplatím.   A popri tom mám zlý pocit, že podporujem tento nesprávny systém.  A aj preto píšem tento blog.  A lekár je šťastný, pretože má takto za hodinu pomimo svojej práce zinkasovaných 40-80 eur pri čase 15 min. na pacienta.  A najhoršie na tom je, že práve tí, ktorí zdravotnú pomoc najviac potrebujú (teda tí, ktorí si na to nemôžu zarobiť, lebo sú chorí alebo starší), tak si to tam musia v takomto nepríjemnom a nehumánnom systéme „odsedieť”.  A pravdu povediac je mi veľmi ťažko pozerať na to, keď vidím chorých a trpiacich ľudí v staršom veku u lekára sedieť hodiny v čakárni.  Vtedy si vždy pomyslím, že či ten lekár má trochu empatie a či sa vie vžiť do kože pacientov, ktorý tam trávia takto hodiny. A mám pocit, že asi nie, lebo ak by sa vedel, tak by na to našiel riešenie.  

A tento systém je úplne zlý, lebo je to ako keby si v mestskej hromadnej doprave práve tí najmladší a najzdravší kúpili miestenky na sedadlá a tí najstarší a najchorľavejší museli stáť lebo tie miestenky na sedadlá si finančne nemôžu dovoliť.  Tak sa pýtam, či týchto extrémne inteligentných ľudí doma neučili, že majú dať prednosť tým, čo sú chorý a starší.  (A znova, česť výnimkám).  A niekedy nejde ani o prednosť ale možno zaviesť systém, ktorý im pomôže tráviť v čakárni možno len 45 minút miesto dlhých hodín.

Chcem poprosiť čitateľov, ak vedia o nejakom jednoduchom a bezplatnom rezervačnom systéme s notifikáciami, aby pomohli s linkami, myšlienkami a nápadmi našim lekárom, možno by to niektorí aj začali používať, len nevedia, kde niečo také nájsť.  Ak sa niečo rozumne nenájde, tak niečo takého naprogramujem v priebehu 2020 a nechám používať všetkým Slovenským lekárom bezplatne.

Ale aby to nebolo všetko len negatívne:

Mám Slovensko veľmi rád a vo veľa prípadoch som videl, že sme dokázali vytvoriť veci lepšie ako v USA alebo iných západných krajinách – dokonca aj v Lekárskej oblasti.  Napríklad, u nás si môžem ako pacient dať spraviť krvné testy na určité veci aj sám (ak si to zaplatím).  V Amerike to na niektoré veci možné nie je bez vyžiadania lekárom (čo je podľa mňa nesprávne).  Máme veľmi veľa šikovných ľudí a vo veľa veciach sme už predbehli aj západné krajiny.  Môj sen je zmeniť zdravotníctvo na Slovensku tak, aby sme boli jedna z najlepších krajín v tejto oblasti na svete (dnes sme podľa mňa jedna z tých horších).  Aby premiér a prezident krajiny nemuseli mať iný prístup, ako obyčajný človek.  Aby obyčajný človek netrávil celý deň u lekára s jednoduchým problémom.  Aby sa prezident (ani obyčajný človek) nemusel ísť dať operovať do zahraničia.  A podľa môjho názoru to je určite možné zrealizovať a aj relatívne rýchlo spraviť.  Len treba chcieť.  A ísť krok za krokom vpred, o problémoch hovoriť a odstraňovať ich jeden za druhým. 

 

Som si vedomý, že problém je v celom systéme, pacienti sú frustrovaný kvôli lekárom, lekári sú frustrovaní kvôli poisťovniam.  A pravdupovediac neviem, či poisťovne sú frustrované kvôli systému alebo niečomu inému, lebo mám pocit, že poisťovniam sa celkom finančne darí.  

A tiež pokiaľ o týchto veciach sa nebude hovoriť nahlas, otvorene a často, tak sa asi veľa nezmení.

Aká je vaša skúsenosť so 4 problémami, čo som popísal?  Možno mám iba smolu, že som často v nesprávny čas na nesprávnom mieste.  V čom vidíte problém v zdravotníctve vy?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kollár ležal na špeciálnom oddelení. Nemal prijímať návštevy ani nahrávať videá

O tom, že počas hospitalizácie vystúpil v televízii, nemocnica nevedela.


Už ste čítali?